BATÁTY

Batáty sú koreňové hľuzy tropickej rastliny povojnice batátovej (Ipomoea batatas). Tieto hľuzy môžu mať rôzne tvary a farby. Batáty sú pôvodom z tropických a subtropických oblastí Strednej Ameriky, ich domovinou je predovšetkým mexický poloostrov Yucatan, Venezuela a Kolumbia. Sladké zemiaky sú jednými z najdôležitejších úžitkových plodín v trópoch. Ide o poliehavú rastlinu, ktorej výhonky neraz dosahujú dĺžku až päť metrov. Kvety majú rôzne farby – od levanduľovo-modrej až po červenofialovú. Hmotnosť plodov u jednej rastliny je rôzna, môžu vážiť od 0,5 kg až do 5 kg.

Od zemiakov sa batáty líšia podlhovastým vzhľadom, niektoré hľuzy môžu vážiť aj pol kilogramu. Zásadný rozdiel je vo farbe šupky a dužiny. Červené batáty majú oranžovú dužinu a najlepšie sa hodia na varenie či zapekanie. Dužina bielych batátov býva nažltlá, vynikajúce sú vyprážané alebo postrúhané do cesta na pečenie. Oranžová odroda sa pestuje najmä v Severnej Amerike (Severná Karolína a Louisiana), kde sa nazýva „jam“. Tiež existujú vodné batáty (Ipomoea aquatica), ktoré rastú v juhovýchodnej Ázii.

Podobne ako zemiaky majú batáty mnohostranné využitie v kuchyni. Často sa nemusia ani šúpať, stačí ich dobre očistiť kefkou. Môžeme ich variť, piecť aj smažiť. Podávať sa môžu na slano, vo forme zemiakovej kaše, polievky, ale môžu sa pridávať aj do šalátov. Batáty sú chutné aj v sladkej kuchyni. Pridávajú sa do cesta na pečenie koláčov, buchiet, či narodeninovej torty. Batáty sa dajú pripraviť aj ako čipsy či marmeláda.

Energetická hodnota batátov je asi o polovicu vyššia ako u zemiakov. Hľuzy obsahujú 70% vody, 18% škrobu a 6% cukru. Sladkú chuť batátom zaisťuje fruktóza, glukóza a sacharóza. Batáty obsahujú zvýšené množstvá karotenoidov, proteínov, vitamínu A, B6 a C, vápnika, draslíka, železa a tiež nerozpustnej vlákniny. Práve zvýšené množstvo vlákniny ich radí radí k najvýživnejším druhom zeleniny.

Batáty obsahujú beta-karotén, vďaka ktorému majú výraznú žiarivú farbu. Beta-karotén je silný antioxidant, ktorý pôsobí ako prevencia proti viacerým druhom rakoviny. Zásluhou vysokého obsahu vitamínu E prospievajú ľudskému srdcu a očiam. Podobné účinky ako beta-karotén má aj kyselina chlorgenová obsiahnutá v dužine batátov. Ďalej v sladkých zemiakoch nájdeme kyselinu kávovú, lutein, zeaxatin a pektín. Nechýbajú ani rastlinné steroly, ktoré znižujú hladinu cholesterolu v krvi a viažu na seba karcinogénne látky v tráviacom trakte. Batáty patria medzi najvýživnejšiu zeleninu a ich konzumácia sa odporúča aj pri diétach, keď chceme zredukovať svoju váhu.

 

BATÁTY – sadenice

Sadenica povojníka batátového je tropická viacročná rastlina nenáročná na pestovanie. Jej listy majú pestrú paletu farieb od svetložltej cez zelenú až po tmavú, takmer čiernu. Sladký zemiak sa hodí do výsadby s letničkami, ale aj ako izbová rastlina.

Batáty sa sadia na jar, alebo začiatkom leta do črepníkov či záhonov. Kvitnú počas krátkych dní až do septembra. Rastlina neznáša mráz, preto ju na zimu presťahujte do miestnosti na svetlé a teplé miesto. Batáty vynášajte von, ak to počasia dovolí, najskôr v máji.

Darí sa im vo vápenatej a piesočnatohlinitej pôde. Pre pestovanie v nádobe postačí klasický substrát obohatený o živiny. Rastlinu zavlažujte len mierne. Vo vonkajšom prostredí si sladké zemiaky vyžadujú miesto chránené pred vetrom, ktoré je svetlé a teplé.